Tajomstvo foglaroviek

Jaroslav Foglar dostal prezývku Jestřáb (Jastrab). Za svoj dlhý život napísal tisíce listov, nespočetné množstvo článkov a desiatky kroník. Skoro tri desiatky kníh, ktoré výrazne pozitívne ovplyvnili státisíce chlapcov a dievčat.

Prvý a posledný román Jaroslava Foglara delí šesť dekád, za ktoré sa spisovateľov záujem, štýl ani témy veľmi nezmenili. Dospievajúci chlapci, temné tajomstvá, romantika tmavých uličiek, či riečnych kaskád, hlboké priateľstvá, túžobné smerovanie k duchovnému aj telesnému ideálu....
Prvou Jastrabovou knihou neboli slávni Hoši od Bobří řeky, hoci tento román Jaroslav Foglar napísal najskôr, ale v novembri 1934 vydaný román Přístav volá. Přístav volá bol až tretí Foglarom napísaný román, ale vtedy sa musel ešte málo známy mladý autor len zviditeľniť. A posledný? Volá sa Modrá rokle a Jaroslav Foglar ho ukončil v roku 1994, keď mal už 87 rokov. Přístav volá je o zrodení moderného rytiera. O chlapcovi, ktorý najskôrnevie nájsť partiu, v ktorej by mohol nájsť svoje miesto, až nakoniec nájde kamaráta, ktorý mu ukáže, ako sa môže zmeniť na lepšieho človeka. Práve tu sa objavuje Modrý život, ktorý je tabuľkou, kde si každý deň môže zapísať aké dobré, alebo zdraviu prospešné skutky vykonal. Dá vám to väčšiu istotu ako dobrý kouč. Foglar bol vychovávateľ, ktorý vychovával prostredníctvom dobrodružstva a nechcel knihami len zabávať, ale aj meniť k lepšiemu svojich čitateľov. Modrá rokle nie je prvej knihe podobná len tým, že je modrá, ale aj tým, že nádejný športovec zápasí s vplyvom zlej partie a napokon nájde priateľov v klube spoločníkov, ktorí túžia nájsť zdroj vzácnej modrej hliny a napokon ho nájdu v krasových jaskyniach. Aj tu ide o chválu priateľstva, ktorým možno prekonať zákernosť a chamtivosť, o návod ako byť lepším a zároveň prežiť mladosť plnú zaujímavých príbehov. A zaujímavé je aj to, že Jaroslav Foglar román napísal na základe niekoľkých takmer undergroundových komiksov, ktoré vytvoril pre Českú speleologickú spoločnosť v osemdesiatych rokoch. Vo väčšine Foglarových príbehov nie je o skautoch žiadna zmienka. Chlapci sú členmi rôznych partií, klubov, alebo aspoň vytvárajú nerozlučné dvojice. Pre Jastraba boli rovnako dôležití skauti, ako aj čitateľské kluby, ktoré sa voľne združovali okolo Foglarom redigovaných časopisov Mladý hlasatel, či Vpřed. Aj v živote vždy rozlišoval skauting od svojej literárnej tvorby. Niektoré príbehy z Rychlých šípov predtým Foglar s oddielom skautov skutočnej aj prežil. Vo Foglarových knihách sú záhady, tajomstvá a viac či menej morbídne tiene stále hroziaceho nebezpečenstva korením každého príbehu. Foglar vytvoril fascinujúci svet, ktorý si jeho čitatelia uctievali a vážili. Okrem úsilia o vytvorenie lepšieho života tento svet stále preniká aj do mnohých ďalších filmových, divadelných, výtvarných a literárnych diel. Naivitu Foglarových diel dokáže prekonať nostalgia. Nielen spomienky na bezstarostný život mladosti, keď sme sa stotožňovali s hrdinami Foglarových príbehov. Z každej Foglarovej knihy vychádza nostalgia po odchádzajúcom lete, stratených priateľoch, milovanom kraji a hlavne po odchádzajúcej mladosti, ktorá je najkrajším obdobím ľudského života. A v tomto je Foglar, ktorý sa nikdy nechcel stať dospelým, veľmi výrazne pôsobiaci. Posledné stránky z jeho kníh sú veľmi výrazne emotívne. „Počuješ tú pieseň vetra v korunách borovíc? Počuješ tú pieseň diaľok závratných? Ticho a velebne šumia hlavy stromov. Žiara slnka červenkastá steká po ich rozpukaných kmeňoch a vôňa živice ťa omámi. A večer oheň táborový tam do tmy zasvieti a vyvolá v tebe pocity, ktoré otrasú tvojou dušou,“ Foglar píše o ideálnom kraji, kde „nebo jevysoké a modré a oblaky sú biele a rýchlejšie ako inde, plávajú,“ píše Foglar v Kronice Ztracené stopy. Čiernobiele videnie sveta je pre Foglara charakteristické. Obrovská vlna záujmu o Foglarovky nastala po vojne, keď Foglar pôsobil ako redaktor mládežníckeho časopisu Vpřed a vydal druhý diel stínidlovskej trilógie Stínidla se bouří. Bol to jediný román, ktorý stihol za povojnového režimu vydať. Potom ho totalitná moc na dlhý čas umlčala. Je to smutné, lebo apolitický spisovateľ nerobil nič iné, len sa snažil z chlapcov a dievčat vychovať lepších ľudí pre spoločnosť.

Štefan Šrobár

---

Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc. - se věnuje přednáškové a publikační činnosti v oblasti environmentalistiky, filozofie, etiky a teologie. Přednáší na vysokých školách a pro místní akční skupiny České křesťanské akademie v Brně, Olomouci a Praze. Je členem Slovenského filozofického zväzu.