Skrytá pravda ohňa

Tajomstvo foglaroviek je v ich hlbokej humanite. Keď pred storočím ako pätnásťročný mladík vstúpil do skautského oddielu, netušil, ako veľmi ho tábory, výpravy a klubovne ovplyvnia. Jaroslav Foglar dostal prezývku Jestřáb (Jastrab), za svoj dlhý život napísal tisíce listov, nespočetne veľa článkov a desiatky kroník. A hlavne, skoro tri desiatky kníh, ktoré mimoriadne ovplyvnili – od prvej republiky dodnes – státisíce chlapcov a dievčat. Oheň je veľmi významný vo všetkých Foglarových dielach.

Oheň je pokladaný za jeden z archetypov ekologického myslenia. Svojou nespútanosťou je obrazom božskej sily, ľudskej duše a myslenia. V biblických textoch sa rozpráva o stretnutí Mojžiša s Bohom, ktorý sa mu zjavil na púšti v podobe horiaceho kríka, ktorý horel, ale nezhorel. Bol to obraz dynamického pôsobenia ohňa, ktorý Mojžišovi ohlásil vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Oheň zohrieva, zachraňuje, ale môže pôsobiť aj ničivo. Spomeňme len veľké lesné požiare v súčasnej ekologickej kríze. Boh kráčal v ohnivom stĺpe na čele Izraelcov pri pochode púšťou. Aj vrch Sinaj bol zahalený ohňom pri odovzdávaní Desatora Mojžišovi. V Novom zákone Boží Duch zostúpil na Ježišových učeníkov v podobe ohnivých plameňov. Oheň je nositeľom mnohých tajomných síl. V mýtických predstavách večný oheň§ trápi zatratených hriešnikov. V pozadí spaľovania mŕtvych bola viera v očistnú silu ohňa. Aj filozofi používali symboliku ohňa, napríklad Platón v podobenstve o jaskyni. Oheň je aj symbolom ľudskej lásky. Nedávno sme si pripomenuli 17. november, kedy došlo k tzv. nežnej revolúcii. Škoda, že plameň lásky sa tak skoro vytratil z našich medziľudských vzťahov. Začína prevládať nenávisť, ktorá je opakom lásky. Oheň prechádza množstvom metamorfóz. Ľudia dokázali skrotiť ničivú silu ohňa a postaviť oheň do svojich služieb. Z malej iskry môže vzniknúť veľký ničivý plameň. Oheň je prírodný živel a preto ho nemožno spredmetniť. Teda oheň ako vec neexistuje. Objavenie ohňa malo podiel na poľudštení človeka. Aj naše myslenie sa podobá ohňu. Je dynamické, neohraničené a nemožno ho spútať. Stále objavuje nové veci. Spaľuje staré, prekonané a oživuje nové. Duša je ohnivá substancia v človeku, ktorá ho oživuje a vytvára mosty s inými ľuďmi. Oheň je pre parsizmus to, čo je pre kresťanstvo kríž. Nie práca poľudštila človeka, ale objav ohňa. Zarathuštrovo náboženstvo pochopilo význam ohňa a dalo mu náboženský charakter. Každé náboženstvo má korene v pozemských skutočnostiach. V chrámoch zoroastrizmu bol uctievaný plameň, teda dynamická skutočnosť. Plameň museli kňazi stále udržiavať. Plameň predstavoval živý vzťah s realitou. Plameň prinášal obety Bohu a požehnanie od Boha ľuďom. Planúci oheň bol považovaný za veľký Boží dar. Prorok Zarathuštra hlásal jediného Boha. Bol teda monoteistom. Tento Boh mal však dve tváre, dobra a zla. Dobro a zlo sú v ustavičnom kozmickom zápase. Víťazstvo je vždy na strane dobra. Zo zoroastrizmu prevzalo židovstvo a kresťanstvo náuku o anjeloch a démonoch. Mudrci z Východu, ktorých priviedla do Palestíny pokloniť sa novonarodenému Ježišovi boli pravdepodobne žiaci Zarathuštra a pochádzali z Perzie. Cestu im ukazoval mimoriadny zjav ohnivej kométy na oblohe. Buďme vďační za dar ohňa, ktorý bol pri kolíske ľudskej civilizácie. Štefan Šrobár

---

Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc. - se věnuje přednáškové a publikační činnosti v oblasti environmentalistiky, filozofie, etiky a teologie. Přednáší na vysokých školách a pro místní akční skupiny České křesťanské akademie v Brně, Olomouci a Praze. Je členem Slovenského filozofického zväzu.