Jaroslav Foglar sa narodil 6. júla 1907 v Benátskej ulici 3 v Prahe Podskalí. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rodina presťahovala z Nuslí na Vinohradskú Korunní 732/16, kde mama prevádzkovala papierenský obchod. Jaroslav Foglar tu býval až do roku 1978. Svojou školou bol Jaroslav Foglar roku 1920 vybraný na dvojmesačný ozdravný pobyt vo Švajčiarsku. V lete 1921 sa ako štrnásťročný chlapec zúčastnil prázdninovej osady, tzv. kolonky v slovenských Piešťanoch. Tu spoznal chlapcov rozličných pováh a neskôr pri písaní knihy Když Duben přichází to využil pre vytvorenie postáv ako bol Ekrt, Draňák alebo Fanek Jelínek.
Roku 1920 vstúpil do skautského oddielu. Jeho pôsobenie v ňom malo pre chorobu krátke trvanie. S oddielom absolvoval jednu výpravu do Prokopského údolí. Pokúšal sa na oné miesta vypraviť neskôr sám, ale trvalo mnoho rokov než ich znovu našiel. O tri roky neskôr sa Foglar pripojil k oldskautskému klubu Jestřábi svojho brata Zdeňka. Činnosť klubu ho však príliš nenapĺňala a preto roku 1924 prešiel do 34. oddielu Ohnivci, kde dostal prezývku Jestřáb. V januári 1925 sa stal zástupcom vodcu oddielu, v lete odišiel na svoj prvý letný tábor. Roku 1927 nastúpil do čela 2. oddielu, s ktorým sa už predtým 34. oddiel zlúčil. Dvojku viedol ďalších šesťdesiat rokov.
Po skončení štúdia na verejnej obchodnej škole v roku 1925 začal pracovať v informačnej kancelárii, s pridruženou dedektívnou činnosťou, Wys Muller et Co., ešte toho roku však prešiel do veľkoobchodu s papírem Oskar Stein. Svoje prvé skautské vyznamenanie, bronzovou svestiku Náčelníctva, obdržal Jestřáb roku 1928. O dva roky neskôr mu bola udelená aj strieborná. S rukopisom knihy Hoši od Bobří řeky sa Jaroslav Foglar v roku 1933 prihlásil do súťaže Melantricha. Síce nevyhral, ale príbeh vyšiel na pokračovanie v Slovíčku. V nasledujúcom ročníku súťaže prihlásil nový román Modrý život Jiřího Dražana, ktorý Melantrich pod názvom Přístav volá na jeseň 1934 vydal knižne. Po vypovedaní niekoľkých oddielov v rokoch 1933 a 1934 z klubovní na Petrském nábřeží, Jestřáb kúpil nákladný parník, ktorý chcel premeniť na klubovne. Loď Skaut kotvila pred budovou dnešnej jadrovej fakulty v Starom Měste. Jej palubu navštívili aj osobnosti ako A. B. Svojsík, O. Sekora, alebo americký spisovateľ Ernst Thompson Seton. Plavidlo však bolo v zlom technickom stave a opravy neviedli k zlepšeniu, takže nakoniec bolo odpredané a epizóda lodnej klubovne sa po dvoch rokoch uzatvorila. Určitou spomienkou na ňu je poviedka Boj na Čertovce.
Na jar 1935 Foglar navrhol riaditeľstvu Melantrichu vydávanie časopisu pre školskú mládež. Ten začal od augusta vychádzať, neskôr sa jeho názov zmenil na Mladého hlasatele. S časopisom spolupracoval najskôr ako externista a potom sa stal aj jeho redaktorom. V Mladém hlasateli dňa 8. mája 1937 bola zverejnená prvá výzva k zakladaniu čitateľských klubov. Na jar roku 1938, po trinástich rokoch zmenil Foglar zamestnanie a stal sa pracovníkom propagácie Melantrichu. Na jeseň po odchode Břetislava Mencáka, potom spolu s dr. Burešom pracoval v redakcii Mladého hlasatele. Na zadnej strane časopisu sa tiež 17. decembra 1938 prvý raz objavil kreslený seriál Rychlé šípy. V roku 1938 sa konal tábor Dvojky na najvzdialenejšom mieste od Prahy – neďaleko Sinovíru na Podkarpatskej Rusi. Jestřáb obdržal ďalšie vyznamenanie – Skautskou lásku. Cez prázdniny 1939 bola napísaná divadelná hra Tábor ve Sluneční zátoce, ktorá mala premiéru 10. januára 1940. Jednotlivé postavy, okrem Jestřába, hrali chlapci z 2. oddielu.
Po skončení druhej svetovej vojny sa Jaroslav Foglar stal redaktorom časopisu Junák. Pre nezhody s niektorými činovníkmi však v marci 1946 prešiel do redakcie časopisu Vpřed, kde pôsobil až do roku 1948, kedy musel redakciu opustiť. Bol preradený do časopisu Mladý technik, kde však po prvom dni svoj pracovný pomer ukončil.
V päťdesiatych rokoch Foglar pôsobil ako vychovávateľ v domove mládeže. Ani v tejto dobe neprestával písať. Po dlhšej odmlke sa v roku 1965 na trhu objavuje kniha Tajemná řásnovka. V sedemdesiatych rokoch sa spisovateľ venoval prevažne práci s oddielom. Z tohto obdobia pochádza kniha Náš oddíl.
Zabudnúť sa nedá ani na starostlivosť, ktorú venoval svojej mame Márii Foglarovú, s ktorou prežil láskyplný vzťah celý život.
Vlna záujmu o Jaroslava Foglara v prvej polovici 90. rokov bola spojená s plnou rehabilitáciou, ktorej sa mu dostalo po zamatovej revolúcii v roku 1989, v priebehu ktorej sa Foglar zúčastnil ustanovujúcej schôdze časopisu Junák. Druhá polovica 80. rokov totiž znamenala konečné uvoľnenie diela obľúbeného spisovateľa (v roku 1987 bol po druhý krát prijatý do Zväzu československých spisovateľov), keď predtým sa viac ako 15 rokov nemohli objavovať jeho knihy vo výkladoch kníhkupectiev.
Roky normalizácie, kedy Foglarovky nevychádzali a spisovateľ nemohol publikovať, boli ubíjajúce. Spisovateľ okrem práce v oddiely, písania a vybavovania korešpondencie trávil leto na chate v Černošicích. Nezanevrel a vo svojich hromadných listoch, ktoré začal vydávať pre svojich čitateľov a priateľov, spomínal tiež na predchádzajúce roky šesťdesiate, kedy sa mohol na čas slobodne nadýchnuť, než Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy. Bola to doba, kedy opäť mohli vychádzať Rychlé šípy.
Roku 1990 Junák Jestřábovi udelil zlatý stupeň Řádu čestné lilie v trojlístku. V Brne vzniklo Sdružení přátel Jaroslava Foglara. Nakladateľstvo Olympia začalo roku 1991 vydávať foglarovky v edícii Sebrané spisy Jaroslava Foglara. V nej sa počas nasledujúcich rokov podarilo vytvoriť najrozsiahlejšie súborné vydanie Foglarovho diela. Roku 1992 bol Jaroslav Foglar zapísaný do Knihy cti MČ Praha 3 a v decembri onoho roku mu bola Pangeou, Nadáciou J. A. Komenského udelená cena „Za úsilie o nápravu vecí ľudských“. Od jari 1995 bol Jaroslav Foglar dlhodobo hospitalizovaný v Thomayerovej nemocnici. Na junáckom sneme mu bolo udelené najvyššie skautské vyznamenanie Řád stříbrného vlka. Pri príležitosti deväťdesiatych narodením bola usporiadaná výstava Po stopách Rychlých šípův Múzeu hlavného mesta Prahy. Olympia pripravila jubilejné 15. vydanie Hochů od Bobří řeky. V apríli 1998 usporiadal Junák vo veľkej sále pražskej Lucerny, za účasti Jestřába, Večer pro Jaroslava Foglara. Dňa 23. januára 1999 Jaroslav Foglar – Jestřáb – navždy odletel. Zomrel v Thomayerovej nemocnici. Posledná rozlúčka bola 2. februára v strašnickej smútočnej sieni. Je pochovaný na Vinohradskom cintoríne, neďaleko kostola sv. Václava. Dňa 28. októbra 2017 bola Jaroslavovi Foglarovi prezidentom republiky udelená in memoriam medaila za zásluhy 1. stupňa za zásluhy o štát v oblasti umenia.
Použitá literatúra:
FOGLAR Jaroslav (2005). Život v poklusu. 3. vyd., Praha, Olympia. ISBN 80-7033-879-2.
RÁBA, Jiří (2005). Jaroslav Foglar v hádankách a vzpomínkách. Praha, Ostrov. ISBN 80-86289-435.
Sborník nezávislých foglarovců (2011). Praha, Ostrov, č. 3. ISBN 978-80-86289-73-1.
Sborník nezávislých foglarovců (2012). Praha, Ostrov, č. 4. ISBN 978-80-86289-75-5.
Štefan Šrobár
Autor je publicista
.jpg)
